nedeľa 6. mája 2012

Liečba vyhýbavej poruchy: Expozícia

expozíciaAko liečiť osobnostné poruchy? ...pýta sa celý svet. Všetci psychológovia bádajú, skúmajú, zisťujú a odpoveď nemajú. Je to snáď preto že liek neexistuje? Nebuďme pesimisti a pozrime sa na to čo vám pomôže. Možno už navždy. Ak to prežijete... Dovolím si parafrázovať Louisa De Funesa: Môj program zahŕňa 3 body:
- za prvé plná expozícia
- za druhé plná expozícia
- za tretie plná expozícia!

Expozícia znamená vystavovanie sa situáciám ktoré nám robia najväčšie problémy. Keďže vyhýbavá porucha je založená predovšetkým na úzkosti,
je potrebné mozog naprogramovať tak, aby na konkrétne situácie reagoval odlišne než je zvyknutý. Nič nie je v liečbe úzkosti tak účinné ako expozícia. V praxi sa jej nedá vyhnúť pokiaľ nechcete žiť bez ľudí, na večné časy a nikdy inak. Zároveň je to najdrastickejšia forma terapie aká existuje. Uvediem príklad ako celý tento mechanizmus funguje:

Momentálne si váš mozog, na základe prechádzajúcich skúseností myslí, že nech už spoznáte kohokoľvek, tak vás daná osoba po čase skritizuje, poníži a odmietne. Z toho máte strach a obavy. A tak každé stretnutie s ľuďmi je pre vás bojové nasadenie na nepriateľskom území. V krku máte guču, potia sa vám ruky a jediné na čo myslíte je ako zdrhnúť domov. Normálne by ste zdrhli a situácia by sa opakovala ešte veľa rokov.

Čo sa stane v prípade expozície? Zámerne sa vystavíte situácii, v ktorej cítite úzkosť. Zostanete v nej určitý čas a túto situáciu bude vyhľadávať pravidelne. Zo začiatku sa prejavy úzkosti ešte zhoršia a vy sa budete cítiť katastrofálne. Po čase si váš mozog uvedomí, že sa vlastne nie je čoho báť a hladina úzkosti sa začne znižovať, až dosiahne priateľný stav (takmer nulovú hladinu). Výsledkom je, že sa danej situácie nebudete báť, priam naopak, budete ju mať radi. Tento proces môže trvať týždne až mesiace. Zároveň je nutné aby ste nepríjemnej situácii vystavovali pravidelne a dlhodobo.

Dobrou správou je že u ľudí s vyhýbavou poruchou osobnosti funguje táto metóda takmer bezchybne. Zlou správou je, že expozícia funguje len na konkrétnu situáciu. Ak si pomocou expozície zvyknete na to, že chodiť do baru v sobotu večer je ok, tak to neznamená, že pre vás napríklad návšteva obchodu, alebo rande, bude bezproblémové. Ideálne je "zterapeutizovať" tie činnosti, ktoré sa často opakujú, aby ste sa v živote cítili bezpečne.

Vystavovanie sa situáciám musí byť postupné a v prvých fázach vám môžu pomôcť lieky proti úzkosti, alebo antidepresíva. Ja osobne ani jedno z toho nedoporučujem. Proste naberte odvahu bez liekov, skúšajte nové veci a potom sa doma môžete vyzvracať koľko vám hrdlo ráči. Jedného dňa váš mozog s konečnou platnosťou musí pochopiť že sa správa iracionálne a kvôli tomu vám ničí život.

2 komentáre:

  1. Mohu potvrdit z vlastní zkušenosti. Největší problémy mi dělá telefonování. A v tomto případě mi nahrála skutečnost, že mám finanční potíže a nejsem s to občas platit složenky, různé poplatky apod. A tím jsem nucen volat do institucí a žádat o odložení platby apod. Nutno říct, že asi tak po 10. telefonátu, který "vyšel", jsem řešení těchto situací pro mě přestalo být strašákem a stalo se svým způsobem "adrenalinovým sportem". Sice mám předtím co dělat, abych měl kontrolu nad svěračem, ale pak když to provedu, tak ten pocit štěstí stojí za to :)

    OdpovedaťOdstrániť