piatok 1. júna 2012

Denník vyhýbavca 5: Ako som kupoval knihu

vyhýbavec a knihy
Vyhýbavec nečíta. Napriek tomu sa vcelku nelogicky rozhodol, že si kúpi... knihu. Objednal si ju cez internet ako sa na správneho vyhýbavca patrí. Pri objednávaní zaškrtol osobný odber ako sa na správneho vyhýbavca nepatrí. Vybral sa medzi bezsrsté krvilačné príšery, bežne označované ako ľudia. Odvážne vstúpil do predajne a sebaistým hlasom zahlásil slečne za pultom čo od nej očakáva. Dostal knihu a bez zaplatenia odišiel. Tomu ja vravím odvaha! Bola by to odvaha, no kniha už bola zaplatená vopred. A tak vyhýbavec neskončil ani na polícii, ani v mučiarni, dokonca ani na popravisku, kde by ho mohli exemplárne potrestať za velekrádež japonskej literatúry. Tým vyhýbavec vyhral ďalšiu zo svojich bitiek, pričom väčšina ľudí nepochopí o čom bola.

Cestou domov si vyhýbavec všimol že ľudia majú na sebe podozrivo málo oblečenia. Je to zrejme tým, že už je koniec mája. V čase keď vyhýbavec píše tento príspevok dokonca začiatok júna. To sa občas stáva... asi tak raz za rok. A tak začína obdobie, kedy väčšina slečien bude vyhýbavca tyranizovať svojimi neskutočne dlhými nohami zakončenými nízkoprofilovou obuvou na jednej strane a šortkami na strane druhej. Naštastie sa vyhýbavec zdržuje celé leto v budovách, kde nie je spoločensky a vďaka silnej klimatizácii ani poveternostne vhodné ukazovať dlhé nohy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára