nedeľa 24. júna 2012

Depresie u avoidantov

depresive doll
Kto dnes netrpí depresiou nech prvý hodí žiletkou. Nanešťastie to čo označujeme za depresiu je väčšinou iba obyčajný smútok. O skutočnej depresii sa dá hovoriť, až keď pocit intenzívneho smútku, beznádeje a zúfalstva trvá 2 týždne a viac. Príznaky depresie sú ľahko rozoznateľné: Nič sa vám nechce, nič vás nebaví, ste bez energie a smutný. Budúcnosť vidíte buď čierne, alebo ju nevidíte vôbec. Po čase vás napadne aké super by bolo spáchať samovraždu.

U vyhýbavých osôb sú depresie častejšie než u zvyšku populácie. Je to spôsobené najmä malým počtom sociálnych kontaktov a veľmi obmedzeným životným štýlom. Aktivity mimo domu a v spoločnosti ľudí vykonávajú avoidanti veľmi neradi. To znižuje hladinu hormónov šťastia v krvi. Okrem toho je to v rozpore s názorom väčšiny "čo by priemerný človek mal robiť".
Napríklad nájsť si partnera, budovať si kariéru, žiť "plnohodnotný" život. To vyhýbavci nerobia a tak cítia, že zlyhávajú. Ku zmene nálady neprispeje ani fakt, že spoločnosť nám hučí do hlavy aké je zlyhanie neprípustné. A tak sa cítime ešte horšie. Nie preto, že nemáme kariéru či partnera, ale kvôli presvedčeniu, že sa to od nás očakáva. Cestou z depresie je uvedomiť si čo nás robí šťastnými a čo nás motivuje.

Sú 2 typy vyhýbavých osobností:
- typ 1: kašle na všetko a žije ako sa mu páči
- typ 2: snaží sa zmeniť svoj život, no nie je to možné, preto je frustrovaný a trpí depresiami

Prvý typ sa zmieril s osudom a robí to čo mu prináša radosť. Tým môže byť hranie hier, pozeranie filmov, či maľovanie. Podľa štandardov väčšiny to síce znamená, že Typ 1 "nemá žiaden život". No väčšina si myslí, že je vhodné zadlžovať sa úvermi, voliť Fica, či zaplatiť 2 litre aby sa rodina mohla týždeň smažiť na pláži a chytať rakovinu kože. Názor väčšiny môže byť zlý názor.

Druhý typ je komformista. Snaží sa prispôsobiť aby bol ako iný ľudia. Ak sa mu to nedarí tak je deprimovaný. Pre avoidanta nie je možné byť ako ostatní. To je akoby chcel človek bez nôh skákať cez prekážky. Ak ste typ dva tak sa zamyslite nad tým, čo vás motivuje k tomu čo bežne robíte. Či to robíte pre seba, alebo kvôli ostatným. To čo nerobíte pre seba eliminujte.

Napríklad:
Chodím do práce = nenávidím ju, no robím to pre seba lebo chcem peniaze. Tie potrebujem aby som prežil.
Sledujem filmy = robím to pre seba, lebo tak relaxujem a som šťastnejší
Navštevujem online zoznamky, lebo chcem partnera, no úspešnosť je mizivá. Toto robím kvôli uspokojeniu fyzickej potreby sexu a kvôli tomu, že žiť s niekym je spoločenská "povinnosť". Je to síce zvrátená myšlienka no nerobíte to iba pre seba, ale kvôli iným! Ak si dlhodobo nikoho nenájdem tak zvyšok spoločnosti na mňa pozerá ako na debila. Na to sa vykašlite a zmierte sa s tým, že možno zostanete do konca života sám. Ak to urobíte budete menej frustrovaný a následne aj menej deprimovaný. Niekedy je totiž boj horší než prehra.

Snažte sa v živote robiť to čo chcete, nie to čo musíte, alebo čo sa od vás očakáva. Samozrejme odmyslite si povinnosti ako chodenie do práce, to je nutnosť. Týmto spôsobom môžete byť šťastnejší a menej trpieť depresiami. Aj keď to z objektívneho hľadiska znamená, že ste loser.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára