nedeľa 1. júla 2012

Denník vyhýbavca 7: Test nevyšiel

tennis trochu inakVyhýbavec sa uvedomil, že život bez bolesti a utrpenia je nudný. Preto sa rozhodol, že si vyjde večer von medzi ľudí. Nabral odvahu a jeho skazená myseľ sa na to dokonca tešila. Mal dobrý pocit z toho ako prekonáva úzkosť a strach. Psychickú podporu mu robilo zopár, ehm... nazvime ich "známych". Vyhýbavec sa totiž zdráha označovať ľudí za svojich priateľov. Všetko prebiehalo v poriadku, až do určitého momentu kedy vyhýbavec na moment stratil koncentráciu a povedal riadnu blbosť. Od tej chvíle mal pocit akoby mu niekto odčerpal všetku krv a následne ho oblievali kyselinou.

Po tomto zážitku som sa rozhodol, že podobnú vec už skúšať nebudem. A vlastne už nikdy nechcem vidieť žiadnu živú bytosť. Je oveľa lepšie stráviť celý život osamote a v kľude, ako s ľuďmi a mať chuť si hlavou prehnať projektil.

Tým sa všetky moje ilúzie ohľadom expozície zborili ako domček z karát. Uvedomil som si ešte jednu vec. Ak s určitými luďmi trávite veľa času, tak si na nich zvyknete a neprekážajú vám. Vaša psychická porucha sa na nich zrazu nevzťahuje. Stačí ale, aby ste ich pár týždňov nevideli a vyhýbavé črty sú späť. Takže aj keby ste skúšali expozičnú terapiu, tak ju musíte vykonávať do konca života. Inak vám asi nepomôže.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára