nedeľa 30. septembra 2012

Zmiernenie úzkosti: No a čo metóda

no a čo?
Jeden z veľkých problémov avoidantov sú nové, neznáme a nepredvídateľné situácie. Nemáme ich radi. Sú najrizikovejšie z hľadiska možného odmietnutia či strápnenia sa a preto prinášajú najviac úzkosti. A to nehovorím o extrémnych prípadoch, kedy sa nedá predvídať reakcia okolia. Nedávno som kráčal domov a môj mozog okrem krokov rátal aj počet takýchto udalostí, ktoré ma čakajú. S masochistickou radosťou som si predstavoval, čo všetko sa môže (jemne povedané) pokašľať. Určite poznáte pocit, keď znova a znova analyzujete jednu situáciu a máte strach ako dopadne. Myslíte na každú jednu variantu, aby ste boli pripravený na všetko. Prvýkrát v živote, ale bola analýza užitočná a ja som si uvedomil čudnú to vec. Ak neskončím pri danej situácii, ale pokračujem v domýšľaní dôsledkov, tak zistím, že sa nie je čoho báť. Túto metódu som nazval "No a čo potom?".
Uvediem príklad:
Mám ísť lekárovi. No a čo?
V čakárni bude veľa ľudí, možno na mňa budú zazerať. No a čo?
Čo keď urobím, alebo poviem niečo nevhodné? No a čo?
No tak sa strápnim, možno sa začnem červenať. No a čo?
Budem sa cítiť zle. No a čo?
No... po chvíli to prejde a na druhý deň sa zasa cítiť normálne. Veď s tými ľuďmi nežijem.

Došli mi argumenty, ktorými by som vyrábal katastrofickú situáciu. Skúste nájsť niečo z čoho máte strach. Potom hľadať pokračovanie príbehu, čo ak tá situácia nastane. Nesmiete ale skončiť pri tom najhoršom, musíte ísť ďalej a pýtať sa "a čo potom" asi ako mašina z filmu "Kámo kde mám fáro?"

 


Nakoniec zistíte, že na druhý deň vám bude to čo ste prežili možno ukradnuté a nepodstatné. Táto metóda nie je to všeliek, ktorý vás úplne zbaví úzkosti, no určite pomôže. Celé to má ešte jeden pozitívny efekt. Viete sa pripraviť na to najhoršie, aj keď pravdepodobnosť, že najhoršie nastane je malá. Á potóóm?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára