nedeľa 21. októbra 2012

Denník vyhýbavca 8: O tom ako bola jeseň

jeseňDnes ma napadla čudná otázka. Čoho sa vlastne bojím? Možno to bolo pod vplyvom tmavého piva, možno temnej mangy, či stmievajúcej sa oblohy, no nevedel som odpovedať. Bohužiaľ sa nebojím ja, ale môj mozog. A kedže to zauzlené čudo so mnou odmieta komunikovať, tak na svoju otázku nedostanem odpoveď.
S nezodpovedanou otázkou som aspoň sledoval cez okno prebiehajúcu jeseň. Pre gramatických fašistov: ...konajúcu sa jeseň. Jeseň sa konala vo všetkých farbách. Od ubúdajúcej zelenej, cez klasickú žltú až po neuveriteľne červené listy, ťahajúce sa po ohrade na záhrade. Prijal by som aj trocha modrej, ale na tú má copyright James Cameron.
 
Včera som si pozrel asi po 12-ty krát jeho legendárnych Aliens, tentokrát v špeciálnej edícii. A tam je modrej až - až. James mi svojim dielom povedal, že starnem. Starnem pretože čas plynie. A ako čas plynie, človek túži po rodine. Asi takej akú mohla mať Ripleyová, ak by v pokračovaní nehavarovali so Sulocom. Ja som ani havarovať nemusel a napriek tomu som obraný o možnosť založiť si ústavou chránenú základnú jednotku spolunažívania. Nie že by to nebolo teoreticky možné. Iba tá prax trochu pokulháva. Na stupnici od 1 po 100, kde 100 znamená sobáš, som zatiaľ na dvojke. To je méta "Vieš, že vzťahy existujú". A tam aj skončím. Uvedomím si to zajtra, keď sa zobudím a budem mať zrazu 60 rokov. Pri tomto životnom tempe nič neobvyklé.

Apropo, blízke vzťahy sú zrejme najvážnejším problémom sociálnych fobikov a avoidantov. Človek bez nich nedokáže žiť, a zabiť sa nemôže. Môj skromný odhad hovorí, že 80% avoidantov si nikdy nenájde dlhodobný vzťah. Naštastie žiadny vedec neurobil podobnú štatistiku. Ak by existovala, tak by sme sa možno dostali cez 90%. A tak vyhýbavec dúfa, že sa možno raz stane zázrak a nájde sa niekto, koho na tejto planéte ešte nevyrobili. T.j. bol by dostatočne extrovertný na to aby prebúral hradby, ktoré si poctivo už dve desaťročia budujem a zároveň dosť odolný aby zvládol moje výkyvy nálad. Tuším mám námet na nový sci-fi horror.

12 komentárov:

  1. Tak teraz si ma pobavil, ja by som to nevzdávala občas sa až divím aké čudá vôbec behajú po planéte...inak ja som nevedela že aj chlapi mávajú obdobie kedy chcú rodinu :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemávajú :)
      Ja som výnimka, ktorá berie na seba neľahkú úlohu potvrdzovať pravidlo.

      Odstrániť
    2. gratuluje, možno sa ti o 50 rokov ešte ozvem :D

      Odstrániť
    3. 50 rokov? Ha! To už budem v atómovom veku. (rozložený na atómy)

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. Aby som opäť raz citoval Hudsona: "kdykoli, kdekoli" :)

      Odstrániť
  3. Analyzu vztahu avoidant + avoidant uz más, este by ma zaujimala avoidant + socfobik...:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S tým skúsenosti nemám. Síce som stretol zopár sociálnych fobikov, no nikdy som sa s nimi nepokúšal nadviazať vzťah. V princípe ani nejde o to, či je človek fobik, alebo avoidant. Skôr o to, či sa aspoň jeden z nich zo začiatku dokáže povzniesť nad chladné a bojazlivé postoje toho druhého. Ak to zvládne, tak potom sa z toho môže vyvinúť veľmi hodnotný vzťah, v opačnom prípade to bude veľmi tŕnistá, a tiež veľmi krátka cesta.

      Odstrániť
  4. No, práveže fobik je tiež bojazlivy, a este k tomu aj ma nulové sebavedomie, takže ak sa k nemu niekto chova chladne tak to hned berie osobne. Takže je jasne asi jak to dopadne. Clovek si ale asi moc nepomoze, ak su dvaja s podobnou alebo rovnakou diagnozou tak je to problem, a ked je jeden s diagnozou a druhy bez, tak to tiez dlho funkcne nebude.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tým predchádzajúcim komentárom som chcel povedať to, že je jedno kto z dvojice (prípadne n-tice :) zatne zuby a bude chvíľu znášať neistotu a chlad toho druhého. Mám skúsenosť, že aj avoidant je schopný nenechať sa tým odradiť. Tu naozaj záleží na konkrétnom človeku. Každý reaguje inak, každý má inú intenzitu AvPD, či sociálnej fóbie. Čím viac porozumenia a akceptácie je aspoň na jednej strane, tým pretrvávajú vzťahy - či už priateľské, pracovné, či romantické dlhšie. A ak človek chápe toho druhého, tak je jedno či má sociálnu fóbiu, AvPD, alebo je normálny.

      Odstrániť
    2. Hm a ako to majú avoidanti s pocitmi a citmi? Z tvojich príspevkov mi to príde take...no vyhýbavé :) Tak že aké to je v realite za tým sarkastickym humorom?

      Odstrániť
    3. Môžem hovoriť iba za seba, nie za všetkých avoidantov. V realite sa snažím tváriť, že mi nič nie je a že som v pohode, hoci to vo mne vrie. Často mám strach z nových situácií, z akéhokoľvek kontaktu s ľuďmi, cítim úzkosť, katastrofizujem v hlave situácie čo som zažil. Ale hlavne mi veľmi dlho trvá, kým niekomu prejavím čo i len trochu sympatie, čo sťažuje vytváranie akýchkoľvek mimopracovných vzťahov. Myslím, že vnútorné prežívanie je dosť podobné sociálnym fobikom, aj keď sú tam rozdiely. Detailnejšia analýza prežívania a pocitov by bola na dlho, ale ak ťa zaujíma, tam mi napíš mail: vyhybavaporucha@gmail.com :)

      Odstrániť