nedeľa 2. decembra 2012

Denník vyhýbavca 9: Ako som bol preexponovaný

vaša preexponovanosť
Preháňajte ho až bude zvracať. A až bude zvracať, tak ho preháňajte ďalej. Toto je celkom výstižný sumár toho, čo som stváral tento týždeň. Zažíval som situácie, ktoré sa nestávajú veľmi často a tak som sa cítil ako na horskej dráhe... keď si zabudnete zapnúť bezpečnostný pás... a letíte voľným pádom k zemi. Na druhej strane som rád za všetko čo sa stalo. Uvedomil som si, že doteraz som vykonával expozíciu nesprávne. Kľúčom nie je iba to, že zažijete drsnú situáciu. Vy ju musíte prijať. Nebrániť sa jej, nebojovať proti nej. Myslieť na ňu tak, ako by ste tú situáciu mali radi, bez ohľadu na to ako sa cítite. A zrazu sa stane niečo úžasné. Zbláznite sa. Keďže ale už blázon ste, tak to má opačný efekt. Dostanete sa z toho šialenstva menom úzkosť. Váš mozog začína fungovať inak.

Skúste po situácii, ktorá je pre vás nepríjemná na ňu myslieť. No nie kriticky. Obdivujte tú udalosť. Vychutnajte si všetky jej detaily. Prečo expozícia niekedy nefunguje? Povedzme že idete na párty a nič si z nej neodnesiete. Napriek tomu, že ste boli s ľuďmi, napriek tomu, že ste si precvičovali svoje sociálne zručnosti, celé to nemalo žiaden prínos. To je expozícia bez toho aby ste prijali tú situáciu. To je strata času. Expozícia pomáha až vtedy, keď sa z vás stane emocionálny masochista.

Váš mozog je vojnový nepriateľ. Je to Hitler, Napoleon a Hannibal v jednej osobe. Bojujete proti nemu, ale nikdy nezvíťazíte, lebo používate nesprávne zbrane. Nad mozgom sa nedá zvíťaziť logickými argumentami. Nepomôže ak mu poviete: "ale veď tá situácia nie je nebezpečná, nemáš sa čoho báť." On vás iba vysmeje a pustí do krvi ešte trochu viac stresových hormónov, nech máte zábavu na celý deň. Logika zlyhala po 217-ty krát. A tak som skúsil niečo nové. A ono to fungovalo. Odzbrojil som hmotu v mojej hlave tým, že som myslel na úzkostnú situáciu, akoby to bola najlepšia vec na svete. Tým, že som akceptoval ľudí takých aký sú. Nebojoval som proti nim. A zrazu úzkosť stratila svoju moc. Tupým výrazom čumela do čoho by sa dalo bodnúť, čím by ma mohla raniť, no nebolo tam nič. Čokoľvek by zobrala a zahnala sa tým, by ma nazasiahlo, pretože som všetko prijal také aké je.


Existujú veci na ktoré neprídete sami. Niektoré veci vám musia ukázať iný a s dostatočne otvorenou mysľou objavíte, čo ste nikdy predtým nevideli. Zbožňujem drsnú krásu života.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára