nedeľa 28. júla 2013

Antidepresíva: mesiac druhý

salut cymbalta
Končí sa ďalší víkend a vyhýbavec je na pokraji nervového zrútenia. To je stav, ktorý je opakom nervového postavenia. Ak také niečo existuje. Možno branie antidepresív nebol až taký dobrý nápad ako to z počiatku vyzeralo. Po tom čo nezabral Escitalopram som sa vrhol na Cymbaltu. Tá ma vrhla do stavu štastia, zapálenosti pre prácu a užívania si sociálnych situácií, už po piatich dňoch. Lenže po 3. týždňoch tento stav prešiel a ak to bude pokračovať, tak sa vyhýbavec vrhne pod prichádzajúcu vlakovú súpravu. Tá mu nenavodí pocit štastia. Môže ho síce zapáliť, no len v prípade, že na ňu vylezie pod trakčným vedením, ktoré je pod neustálym napätím rovnako ako vyhýbavec. A užívať sa dá akurát tak drvenie mäkkých tkanív, čo prenechám oveľa väčším masochistom než som ja.

Cymbalta začala mať po 3. týždňoch aj iné divné účinky. Bolí ma brucho, v nohách cítim slabosť a horšie mi to myslí. Priam by som si dovolil tvrdiť, že osprostievam. Teraz som stratil niť. Prípadne ihlu. S ihlou sa šije. A bolesti šije sú niekedy fakt nepríjemné.

Nepríjemné! To je slovo, čo som hľadal. Nepríjemným príznakom, ktorý sa vyskytol aj predtým u Escitalopramu je, že som bezdôvodne nasratý. A to tak, že hodne. Preto niektoré osoby posielam do rôznych otvorov v ľudskom tele,
bez toho aby to bolo fyzicky možné, či bez toho aby si to zaslúžili. Kvôli čomu som nasratý ešte viac. Tentokrát sám na seba a odôvodnene. Nemýliť si s odvodnením, tomu sa budeme venovať nabudúce, keď teploty presiahnu 50°C. Zatiaľ je iba príjemných 38.

Nech Cymbaltu neopisujem len slovami opovrhnutia, tak treba povedať, že má zopár pozitívnych účinkov. Kompletne zrušila moje automatické úzkostné reakcie. Predtým fungoval proces: náhodou si pomyslím na nejakú sociálnu situáciu, bum a je tu úzkosť. Teraz funguje proces: náhodou si pomyslím na nejakú sociálnu situáciu, bum... počkať chvíľu, na tomto mieste by mala byť úzkosť. Ale úzkosti nikde, a mne to príde veľmi zvláštne, keďže som si za tie roky zvykol na moje vystresované reagovanie.

Aby som uzavrel tento priam defibrilovaný príspevok (prípadne doplňte vhodnejší prívlastok, zo slovníka cudzích slov), tak dávam Cymbalte ešte jedno balenie aby ma presvedčila, že to nie je také zlé, aby to nemohlo byť ešte horšie.

4 komentáre:

  1. Cymbaltu som brala poslednych 5 rokov cca. A skoncilo to u tych zurivostnych atakoch kedy som si chcela trhat vlasy a dorezat sa ( hraniciarske hobby:), nastastie som tomu nepodlahla aj ked par neuspesnych pokusob mam za sebou, bolo treba lepsie zapadnut do klinickeho obrazu:)... velmi by ma zaujimalo na com si teda skoncil, ci ti namiesali nieco na com si relativne ok dlhodobejsie.... ja som nadobudla pocit ze tie lieky po istej dobe prestavaju mat efekt ktory mali na zaciatku, u kazdeho je to iste velmi individualne ale aj ked tvrdia ze ad nie su navykove tak su, ved vacsina ludi to bude brat uz navzdy lebo zbavit sa toho po rokoch je celkom hardcore. Aspon pre mna a vela inych bolo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. AD sú návykové. Dôkazom toho je, že skús AD nebrať dva dni. U mňa začína po dvoch dňoch "trhavé" vnímanie. Ťažko to definovať, no je to nepríjemné.

      Btw. na cymbalte, resp. jej generickej substitúcii menom duloxetín, ujíždím doteraz. Moja psychiatrička chce po novom roku skúsiť ma z nej vysadiť. Vraj za 5,5 roka jej brania sa udiali zmeny v mojom mozgu takže to zvládnem aj bez nej. Chcem to vidieť :p

      Ale inak musím povedať, že až na prílišnú pravdovravnosť (antidepresíva sú ako droga pravdy) som nemal s tým žiadne negatívne skúsenosti. A taktiež doteraz vždy duloxetín robí to čo má. Nemám skúsenosť, že by prestával účinkovať.

      Odstrániť