štvrtok 31. októbra 2013

Denník vyhýbavca 15: O hororových veciach v živote

hello halloween
A je tu zase čas vyrezávania tekvíc, chodenia po cintorínoch, pálenia kadečoho možného od sviečok až po vykvasené dary prírody, čo sa v lete nezjedli, púšťania šarkanov, púšťania si žilou (pre samovrahov), do žily (pre narkomanov), hudby (pre audiofilov), World War Z (pre nekrofilov), a celkového vytešovania sa z toho, že je jeseň a my sme ešte nespáchali harakiri od depky z nedostatku svetla. Vitajte v mojej hlave. V tej je pomerne rušno, no chýba v nej úzkosť. Nedostatok úzkosti vedie k nadprirodzeným javom. Napríklad som sa pred pár dňami vyskytol z ničoho nič na párty, už po druhý krát v priebehu 2 mesiacov. Dokonca sa mi to celkom páčilo, len chľastu a nezadaných, sporo odetých dievčat bolo akosi primálo.

Okrem úzkosti chýba v mojej hlave aj súdnosť a starosť o to, čo si o mne ľudia myslia. To vedie k bezbrehému behaniu po obchodoch a vyberaniu vecí, ktoré majú svoju úžitkovú či estetickú hodnotu. Inak povedané rád nakupujem. Za túto vetu by sa Vyhýbavec ešte pred pár mesiacmi prefackal. Čo naopak pribudlo v mojom živote je kilogram čistej svaloviny, ehm. tuku, čím sa moja váha pre dnešok zastavila na čísle 63,7 KG. Tu názorne vidíte, čo robí dlhodobý stres a úzkosť s vašou hmotnosťou.


Ďalšou strašidelnou vecou je, že po 13 rokoch vysedávania za počítačom sa stali dve veci - bol som nútený na určitý čas zameniť hernú mašinu za neherný notebook a zároveň ma prestali baviť hry. Ťažko povedať čo z toho nastalo ako prvé, no vynútená herná abstinencia viedla k navýšeniu voľného času. S tým sa vyhýbavec rozhodol naložiť tak, že seba naložil do autobusu, ktorý ho odviezol do posilňovne. A tam vyhýbavec cvičí. Každý týždeň. Na Halloween som sa ale rozhodol oddychovať a venovať tento hororový čas a zopár riadkov osobe.

Áno, živému človeku. Hoci sa to nezdá, no na zmenu treba okrem dávky antidepresív aj ľudí. Iba cez nich som dokázal pochopiť, že väčšina z nich nie sú zákerní sadisti. Len sa snažia užiť si trochu štastia a radosti, kým jedného dňa skončia pod zemou. Úplným špecialistom je na to istá, mne veľmi sympatická osoba. Tá si užíva život naplno, je inteligentná, komunikatívna, spoločenská, usilovná, dobre vyzerá, má rada ľudí. Bohužiaľ ako to už v tomto paradoxmi preplnenom živote býva, musí bojovať s vážnou chorobou. Aj v tejto chvíli leží v narkóze po operácii. Tento príspevok by som chcel venovať jej, pretože je pre mňa veľkou inšpiráciou, hoci to vôbec netuší. Obdivujem jej postoj k životu, silu a schopnosť sa nikdy nevzdávať, ale aj prijať veci také aké sú, napriek nepriazni osudu. Do očí by som jej to ale nikdy nedokázal povedať. Katka drž sa, v myšlienkach som s tebou hoci o tom nevieš.


1 komentár: