nedeľa 8. decembra 2013

Denník vyhýbavca 16: Môžem...

len žiadne stresy
Dnes ráno o jedenástej sa Vyhýbavec zobudil s preťaženým svalstvom od včerajšej posilky (+ domácej marhuľovice) a tiež s riešením dlhotrvajúcej nasrdenej nálady. Ale začnime pekne poporiadku. Podľa Mayers-Briggsovej typológie osobností som ISTJ. To znamená Introvertný, zmyslový, mysliaci a súdiaci. Na interfernete ale nájdete oveľa lepšiu definíciu zloženú z 2 slov: Duty fulfiller. Voľne preložené ako človek, pre ktorého je prvoradé plnenie povinností. Plnenie povinností je potrebou, životným postojom, uspokojením a naplnením zároveň. To ma vystihuje celkom presne. Pred pár mesiacmi sa táto charakteristika u Vyhýbavca ešte viac prehĺbila, vďaka antidepresívam. A tu sa vyskytol problém. Všetkého veľa škodí - od práce až po pozorovanie susedov ako si to rozdávajú.

Všetko som začal brať ako povinnosť. Dokonca aj svoje záľuby. Zo všetkého sa stalo musím. Musím chodiť do práce, musím chodiť na nákupy, musím chodiť cvičiť, musím navštíviť rodinu, musím pozerať anime, musím si nájsť partnertku, musím počúvať hudbu. Čím viac musím, tým väčší tlak na psychiku sa vytvára. A čím viac je nesplnených musím, tým viac je osoba ako ja frustrovaná. Potom som nasrdený a všetko posielam do najteplejších častí ľudského tela. Áno, do pečene.

A tak si vyhýbavec položil 2 základné otázky. Za prvé: kde som si dopekla položil telefón a za druhé: skutočne musím? Isteže, niečo musím aby som mal z čoho platiť účty, či aby chudáka vyhýbavca nezatvorili do väzenia, kvôli neplateniu daní. Tam by zažil toľko blízkeho kontaktu s osobami rovnakého pohlavia, že sa mu o tom ani nesnívalo. No väčšinu vecí môžem... Nepridávať prosím žiadne vulgárne výrazy ani nebrať pejoratívne. Môžem ale nemusím ak nechcem chodiť cvičiť, navštevovať rodinu, pozerať anime, nájsť si partnertku, či počúvať hudbu. Po tomto uvedomení sa mi obrovským spôsobom uľavilo.

Samozrejme väčšinu z toho chcem, no nič sa nestane, ak danú vec nevykonám. Skôr či neskôr, no skôr skôr než neskôr, aj tak vykonám veci, ktoré sú najdôležitejšie, či už z pohľadu povinností, alebo zábavy. Na ostatné veci kašlať, ak na ne nie je čas. A tak ma obyčajná zmena postoja priviedla zo stavu frustrovaný a naštvaný, hľadajúci si hák na ktorý by som sa zavesil, do stavu celkom dobrej nálady. S takto zlepšenou náladou sa už dá existovať. A keď k tomu pridáte anime Black Rock Shooter a motivačný song od Helloweenu, tak je z dnešnej nedele pomerne vydarený deň. Ešte keby som našiel odvahu osloviť slečnu s blond copom čo vídam každú sobotu v posilke, cha! To by ale Vyhýbavec chcel od seba priveľa -_-
   
Na záver spomínaný motivačný song pre všetkých 5 čitateľov tohto psychopatického blogu:

4 komentáre:

  1. sa nejako obávam, že by si mal nájsť odvahu sa nechať zbaliť nejakým dievčaťom, či ženou namiesto utkvelej predstavy o povinnom(!) prvom kroku zo strany muža :) ... ako to bolo pri tých veterníkoch - nechať tu všetku prácu na ňu :D

    mal by si tak väčšiu možnosť si precvičiť nové spôsoby reagovania v situáciach na ktoré nie si pripravený a ktoré ti navodzujú tu vyhýbavú poruchu, takto sa len budeš točiť v tom istom kruhu stále dookola..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja by som sa rád a veľmi ochotne nechal zbaliť :)
      Bohužiaľ ako to už pri ľuďoch s vyhýbavou poruchou býva, s novými ľuďmi sa veľmi často nestretávam, a keď sa raz za 200 rokov objaví slečna, čo by ma chcela zbaliť tak to po.... [sem doplň obľúbenú nadávku]

      Odstrániť
    2. ejha, ja stále nadávam, že povinne stretávam nových ľudí každý deň na uliciach, v obchode/och, mhd, dokonca aj v práci a na akciách sa to z času na čas obmieňa :)) nehovoriac o nete a sociálnych sieťach - takže asi by si sa mohol skúsiť interpretovať realitu ako ja lebo podľa toho čo tu o sebe píšeš chodíš kade tade po svete ... myslím si, že je ale dôležité aby si vedel presne koho z toho davu potrebuješ..

      ako dlho už chodíš do tej posilňovne?

      Odstrániť
    3. Treba rozlišovať stretávanie ľudí, a stretnutie s ľuďmi. Bohužiaľ v mojej genetickej výbave chýba extrovertnosť a tak sa nedokážem prihovoriť len tak niekomu v buse, alebo obchode. Za stretnutie s ľuďmi považujem napríklad to keď ma niekto predstaví niekomu ďalšiemu, čo bohužial (naštastie :)) nebýva veľmi často.

      Odstrániť