utorok 21. júla 2015

Samovražda

Tento príspevok by som mal niekam zakategorizovať (divné slovo btw.), ale je mi to jedno. Vyhýbavec posledné dni a týždne viac než kedykoľvek predtým zvažuje samovraždu. Nie že by som o nej nerozmýšľal posledných 5 rokov, no tentokrát je to iné. Tentokrát mám spôsob ako to vykonať rýchlo, bezbolestne a relatívne lacno - vďaka héliu. Nebudem sa miešať do kapusty knihe "Final Exit", pre predstavu vám stačí, že zoberiete fľašu hélia na plnenie párty balónov, k nej pripojíte hadičku. Hadička bude mať koniec v plastovom sáčku, do ktorého strčíte hlavu a hotovo. O pár minút sa zadusíte a vaše telo si to ani nevšimne. Hélium od kyslíka totiž náš mozog rozlíšiť nevie a tak nenastáva panika, ako keď sa skúsite udusiť bez hélia a absencia kyslíka zapne v mozgu výstrahu najvyššieho stupňa.

Vráťme sa ale trochu nazad. V sobotu som po dvoch rokoch, znova dopozeral anime "Welcome to the NHK", kde bola samovražda, depresie a celková absencia zmyslu života jednou z tém. Podotýkam, že toto nie je jeden z tých ultra pozitívnych kinematografických počinov, kde sa všetko vyrieši ku všeobecnej spokojnosti a hrdinovia žijú šťastne až kým ich Putin neobštastní anexiou. Mám podozrenie, že aj samotný autor si kládol otázku, či si radšej neprehnať guľku hlavou. V každom prípade, naši hrdinovia sa zhodli, že kým existuje niekto pre koho má zmysel žiť, tak sa to ešte dá chvíľu vydržať. A tu je balvan úrazu.

Paranoja, či post-traumatický stres ako-tak umožňujú nájsť niekoho, pre koho sa oplatí žiť. Čo však v prípade, že máte nevyliečiteľnú osobnostnú poruchu, vďaka ktorej je 100% šanca, že osobu pre ktorú sa oplatí žiť nielenže nenájdete, ona s veľkou pravdepodobnosťou ani len neexistuje. A ak by ste tú osobu predsalen našli, tak nevykonáte žiadne kroky, ktoré by viedli k čomukoľvek. A ak by ste aj tie kroky vykonali, tak sa s ňou, kvôli paranoii, že je s vami len so súcitu aj tak rozídete. V tom prípade sa ale môžete zahĺbiť do práce.... Ak by ste do nej nechodili s odporom, kvôli tým debilom čo tam oxidujú, slepiciam, ktoré vysedávajú okolo vás a totálnym magorom, ktorý to riadia feat. váš priamy nadriadený (a.k.a. kokot ženského pohlavia). A to už nehovorím o tom, že vaša práca má pre spoločnosť asi taký úžitok ako kyanovodík pre potápača.

Zostávajú vám teda hry a anime, čo nie je zlé no nedá sa z toho žiť večne. Ak existuje niečo ako racionálna samovražda, tak som dosiahol osvietenie a mindsetom som k nej tak blízko ako sa len dá. Na záver odporúčam pozrieť si, okrem vyššie spomenutého Welcome to the NHK, aj skvelý dokument Winning a War on Suicide in Japan.

PS: ak by som sem už náhodou nenapísal, tak héliová metóda funguje ;)

5 komentárov:

  1. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zdravičko, mam rad tvoju stránku a tak prosim ťa nerob to pretože si my akousi oporou v mojom taktiež nepodarenom živote. Mam tiež VPO, beriem antipsychotiiká a antidepresýva aby som si nesiahol na život pretože sa sám musím trestať za svoje chyby a to krvavým spôsobom:) Ale ked uvažujem nad samovraždou tak my to nedovolí jedna jediná vec, vec ktorá sa stala zmyslom mojho života a to je ANIME. Nenávidím a zároveň milujem anime, v deň keď moja nenávisť zvíťazí alebo ma prestane anime baviť môj život skončil. Ak ešte žiješ (v čo dúfam) tak by som chcel vedieť že na akom mieste v rebríčku životných hodnôt máš anime ty.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Životné hodnoty... hm, to som tuším kedysi mal. A kedysi by som asi povedal, že je Anime s Mangou na prvom mieste, hneď za tým počítačové hry a hneď za tým hudba, potom filmy, dokumentárne filmy, potom dlho, dlho nič, nasleduje alkohol, opäť dlho, dlho nič, porno, opäť dlho, dlho nič, a už vlastne nič.

      Dnes je ale rebríček iný. Na prvom mieste je dlho, dlho nič, potom dlho, dlho nič, potom Seras Victoria, Himeko Inaba aka Inaban, Maypia Alexymetalia, Lucy / Kaede, Misaki Nakahara, Kirika Yuumura, yeah I'm fucking pervert :o

      Odstrániť
  3. ahoj, máš v plánu se ještě vrátit na blog?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite áno, len sa najprv môjmu mizernému, lenivému ja musí trochu chcieť.

      Odstrániť