nedeľa 5. marca 2017

Antidepresíva, rok tretí: Odtnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu.

Pomaly, ale isto prebieha tretí rok môjho štátom sponzorovaného feťáctva zvaného branie antidepresív. Týmto chcem poďakovať obom zdravotným poisťovniam, ktoré do mňa investovali kopec peňazí, aby som sa stal vzorným občanom tohto štátu. Nuž, chybička se vloudila, nestalo sa. Je zo mňa ešte väčšie hovädo než kedysi. A až na fakt, že k misantropii a nihilizmu sa pridala aj istá forma psychopatie nejde nič, ale vôbec nič podľa plánu. Vitajte pri mojej reality show s názvom "Čo sa stane, keď vám zadrbáva a rozhodnete sa brať antidepresíva".


Poďme, ale pekne po poriadku. Ak ste mali rovnakú smolu ako ja, tak ste sa narodili tu na Zemi ako druh homo sapiens sapiens. Ak ste mali ešte väčšiu smolu, tak vám osud prifaril a úprimne, neviem či je prifaril spisovné slovo, no je mi to jedno, skrátka vám dal do vienka psychickú poruchu. Veď žijeme iba raz, tak prečo mať ten život normálny, že ano? V takejto situácii máte v zásade 4 možnosti:

A) nerobiť nič a trpieť B) spáchať samovraždu
C) zveriť sa do rúk psychoterapeuta a mať z toho veľké hovno
D) začať brať lieky - v mojom prípade antidepresíva

Nebudem tu rozvádzať minoritné možnosti riešenia problému. V skratke: po absolvovaní možnosti A a zopár neúspešných pokusoch možnosti B som sa rozhodol pre D. Kvôli D sa môj život rozdelil na 2 polovice: pred rokom 2013 a po roku 2013. Toto je stručný opis, čo vás čaká ak ste rovnako ako som bol ja, na rozhraní medzi rozhodnutiami: brať, či nebrať. Rovnakú dilemu riešia napríklad policajti či politici, no v ich prípade je vždy voľba jasná: brať a čo najviac. Späť k téme:

Pred rokom 2013, bez antidepresív
  Život vyhýbavca bol emocionálny, dokázal intenzívne prežívať, občas aj prežúvať veci ktoré sa mu udiali. Negatívnou stránkou veci bolo, že každý deň vyhýbavec cítil neskutočnú úzkosť bez toho aby mu to pripadalo ako niečo zvláštne. Skrátka a dobre, aj prechádzka po ulici bola výzvou, ktorej predchádzalo búšenie srdca, pot, žalúdočné ťažkosti a kŕče v bruchu, triaška a nesústredenosť. Ak sa prechádzka náhodou udiala tak po ukončení nasledovalo neskutočné uvoľnenie a eufória. Takto sa vyhýbavec cítil prakticky pri každej aktivite, kde musel vystrčiť päty z domu a najviac na miestach na ktorých nikdy predtým nebol. Každodenné peklo nemalo konca vyššieho územno-správneho celku.

Po roku 2013, s antidepresívami

Po asi 2 mesiacoch od začiatku orálneho požívania antidepresív úzkosti zmizli. A to tak, že kompletne. Síce sa zo mňa nestal extrovert a úprimne som to ani neočakával, ale nové, neočakávané veci už na vyhýbavca nepôsobili tak akoby mu Jozef Mengele operoval slepáka bez anestézie. Dni ale zovšedneli a celé prežívanie sa stalo akýmsi plochým. Zrazu už nemáte vzlety a pády, iba šedý priemer. Pozeráte skvelý film: meh..., hráte obľúbenú hru: meh..., zarábate 2 litre mesačne: meh...., preťahujete niekoho: meh.... Síce sa nakrátko dokážete tešiť z vecí, ale nie je to ani zďaleka také intenzívne ako v minulosti.
Dospel som tak k záveru, že antidepresíva z vás nemajú spraviť štastného človeka. Majú z vás spraviť funkčného človeka, ktorý má prácu, platí dane a kupuje zbytočnosti tak ako všetci ostatní. Hooray, nech žije mainstream, a trhová ekonomika. Naviac vás oberajú o empatiu. To čo tvrdia o antidepresívach v mnohých dokumentoch - že z vás robia manipulatívneho psychopata, je z veľkej miery pravda. Naviac ste agresívnejší, viac než kedykoľvek predtým.

No to čo mi antidepresíva zobrali a čo mi chýba najviac je uštipačný sarkasticko-cynický humor, ktorý som kedysi mal. Dnes už mám len meh.... Nie všetky antidepresíva sú však rovnaké a tie isté "tabletky" môžu pôsobiť na dvoch ľudí úplne rozdielne. Typickým príkladom je nechuť do sexuálnych praktík, ktorá sa často u antidepresív vyskytuje. Naopak u mňa antidepresíva pôsobia tak, že by som pretiahol aj týždeň mŕtvu ovcu.

Ak by som sa mal vrátiť v čase a odporučiť svojmu starému "ja" či začať brať, alebo nebrať antidepresíva, tak úprimne neviem čo by som povedal. Antidepresíva mi hodne vzdali, ale aj hodne veľa dali. No keď si spomeniem na úzkosti ktoré som kedysi zažíval na dennej báze, tak myslím že som začatím užívania urobil správnu voľbu.
Do sfetovania priatelia.

7 komentárov:

  1. Ahoj, tych moznosti je v zasade viac, len to chce trochu viac casu si to nastudovat. Mne napriklad zo vsetkych metod najviac pomohla MEDITACIA. Len to nie je taka pohodlna cesta ako zhltnut tabletku. Tiez som uzival viac rokov antidepresiva, ale dosiel som do bodu, kedy aj tie prestali ucinkovat.
    Depresie a uzkosti maju hlbsie priciny a prave meditacia ti umozni sledovat myslienkove procesy, ktore sposobuju tvoje problemy. Tu je miesto, kde prebieha liecenie a kompletna zmena aj v mozgu. Je to aj vedecky potvrdene. Lieky boli a budu vzdy len pomockou, ktore docasne dokazu zmiernit symptomy, ale nikdy ta nevyliecia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak toto som si precitala az teraz.... vlastne to mam naopak, ja som zacala brat skoro a po tych 11 rokoch ako som pisala v tom predchadzajucom komentari mi prestali vlastne ucinkovat, pridruzili sa postupne fyzicke problemy ( 11 rokov som odjebavala cas namiesto toho aby som sa snazila posunut dalej lebo som podlahla tej iluzii ze predsa nejako fungujem a po vysadeni som zistila ze ja vlastne neviem zit bez liekov ( v minulosti bola pauza napr 6 mesiacov a potom som z nicoho nic dostala depresie a musela zacat uzivat znova) napriek tomu nejako prezivam, ale mam obrovsky problem s beznymi ukonmi, hranicami, neviem ist ani dobobchodu,stale podprahovo mam pocit ze jediny sposob ako z toho von je umriet, kedze ale asi verim v nieco tak si vravim ze zit mam ked som sa narodila, ale ja chcem zit a nie prezivat. Tak som zvedava ci sa mi to podari bez liekov alebo ci podlahnem mojej nastojcivej dobiedzavej mysli a vyjebanemu systemu a tlaku zvonku..... mozem sa opytat co uzivas konkretne? A ci si spozorovao este nejake vedlajsie ucinky? Inak celkom dobre publikacie ma Peter Breggin, kniha Your drug may be your problem mi pomaha pri kazdodennej odpovedi na Brat ci nebrat... ale samozrejme ked to prinasa viac osohu ako negativ, len z dlhodobeho hladiska by ma zaujimalo ci zdravie fyzicke ovplyvnia viac negativne psychiatricke lieky alebo ustavicny stres a uzkost. inak co ty a psychedelika? Skusal si? Alebo holotrop ? Alebo trava? Ak o tom pises v nejakom prispevku tak sorry, neodstala som sa ku tomu zatial. A co sa meditacie tyka, znie to uslachtilo a iste to pomaha ale ja nie som toho schopna vobec bez liekov. Taze zacat brat lieky aby som bola schopna meditovat?:D

      Odstrániť
    2. Paprča, pripadáš mi ako veľmi inteligentná bytosť, ktorá hľadá odpovede na otázky, ktoré odpovede nemajú. :)

      Po všetkých tých rokoch si myslím, že spáchať samovraždu nie je až také zlé riešenie, aj keď je to veľmi neutrálne riešenie. Už nikdy ti nebude zle, no tiež nikdy nezažiješ nič pekné.

      Čo sa týka každodenného stresu, tak podľa mňa je zázrak ak niekto s AVPD dostane infarkt až po 40-dke. :)

      Odstrániť
  2. :D no ale musis uznat ze nebyt tvojho zmyslu pre humor uz by si skusil to helium mozno? A vdaka, uz dlho dostavam rozne privlastky ale inteligetna bytost ktora sa snazi zbytocne sa mi pozdava... nuz ,ja mam novu strategiu- vramci chemie skusit najprv antikoncepciu ( teraz je cas kedy mi mozes zavidiet vajecniky a fakt ze ked mi ta HAK pomoze tak vsetly moje vykyvy boli sposobene hormonalnymi problemami. Ale ked nezaberu tak nadide cas kedy ti budem zavidiet gule a pojdem si ja zhanat helium pripadne nejake tie stabilizatory nalady ktore mam este v zalohe neodskusane. Btw ja som v prvom rade borderline, ale v pondelok som si uvedomila ze az tak zle na tom nie som asi nakolko si to uvedomujem na rozdiel od vacsiny hraniciarov. Neviem co je teraz viac na chuja- ci byt vyhybavec alebo hraniciar-- je to tu , sa zase zamyslam nas niecim na co nie je odpoved:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak gule mi ešte nikdy nikto nezávidel. Aspoň o tom neviem O_o. No nič, všetko je raz poprvé. A áno, kedysi ma udržiaval nažive zmysel pre humor, dnes ma udržiava na žive alkohol. No ako sa vraví... koniec dňa dobrý, všetko dobré.

      A aj keď fungovanie na veciach, ktoré na to pôvodne neboli určené je pre spoločnosť často problematické, ja som si našiel cestu ako to využiť vo svoj prospech. Rozumej alkohol a u teba antikoncepcia. A dnes mi kolegyňa hovorila, že: Ty si mi o tretej ráno, keď sme ostrihali nechtík povedal, že ideme spať. Tak som sa uložila do postele a na druhý deň som od Katky zistila, že ste išli potom ešte ďalej žiť a ukončili ste to o pol piatej ráno. :D

      Well, praktický príklad, čo dokáže spôsobiť alkohol - konkrétne 2 dni dozadu. A áno, mal by som sa za seba hanbiť. Takto kurviť kultúru ľudí s AVPD. No ako som si pred časom povedal: radšej zomriem na cirzhózu pečene a budem 10 rokov šťastný, ako sa 40 rokov trápiť.

      Odstrániť
  3. som dnes bola na usmevy smutnych muzov... verim ze tak neskoncis haha:D ... taze uz nezeres antidepresiva ? ci pre istotu pijes na lieky? inak to mas celkom stastie, ja mam odjebany pankreas a to uz roky nepijem lebo mam z toho depresie na druhy den brutalne a pecen je tiez v kokoote. cizeuz len trpim... a co trava? asi ti napisem na mail. este ma tu dakto spozna:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stále žeriem antidepresíva. Aj keď iba polovičnú dávku.
      A čo sa týka trávy, tak nikdy som ju neskúsil, aj keď som mal príležitosť.
      Aktuálne sa snažím prežiť. Čo znamená prakticky ničenie pečene a mozgových buniek. Pečeň si to odsiera, no mozgových buniek mám prebytok, takže to ma netrápi.
      A kľudne mi napíš. Rád si pokecám v zmysle: Tí skurvení kokoti to zas dojebali jak také kurvy. :D
      A myslím to fakt úprimne... Takže sa teším na mail.

      Odstrániť